Spoveď jedného zákazníka v našej predajni v ZOOM optike:
“Dobrý deň, potreboval by som pomôcť. Potrebujem spraviť okuliare, ale som z toho už unavený. Syn ma práve vezie z druhého vyšetrenia u očného lekára. Prvé okuliare mi vôbec nesedeli, asi sa s vyšetrením poponáhľal. Už druhý krát som musel kôli tomu obťažovať syna, aby ma zaviezol. Musel si zobrať dovolenku, len aby mi pomohol, lebo u nás v obci široko ďaleko nemáme žiadneho očného. A viete čo? Prišiel som tam na 5tu hodinu ráno a zobral ma len tak tak o pol 12tej. To nie je normálne, to je proti ľuďom. Pána po mne, ktorý tam čakal rovnako dlho, poslal domov, že dnes už neberie. A načo som tam vlastne šiel? Veď chcem okuliare, potreboval som len zmerať dioptrie. Tretí krát už asi nepôjdem, kúpim si nejaké hotové z nákupného centra, kašlem na to…”
Dobre vidieť nie je luxus
V roku 2011 ministerstvo zdravotníctva schválilo zrušenie preplácania časti dioptrických pomôcok. Zrušili príspevok, ktorý sa vzťahuje na zdravie. Dodnes ľudia chodia do optík a neveriacky krútia hlavou.
…načo som teda priniesol tento recept, keď mi poisťovňa nič neprepláca??
Dnes už bohužiaľ na nič. Pre tento istý dôvod sa pomaly vytráca zmysel zobrať si deň dovolenky a ísť k očnému, len aby konštatoval obľúbené ničnehovoriace:
Nález primeraný veku
Z tekéhoto záveru si človek nevyvodí nič. Neurobí okuliare. Stratený čas čakaním a cestovaním nikto nenahradí. A to v dobe, kde každá minúta je zlato, kde sa ide na efektivitu, kde platia viac hyenistické princípy a kde si každý musí dva krát zrátať investovaný čas a peniaze.
Niekto rozhodol, že zrak a videnie nespadá do vecí, ktoré by boli nejak veľmi akútne. Bolo stanovené, že každý nech vidí, ako vidí a nech si s tým robí čo chce. Kto chce vidieť, ten si zaplatí. Kto nechce a má tú smolu, že trpí na krátkozrakosť, ďalekozrakosť, či nedovidí na podlé poznámky pod čiarou na zmluvách či na varovania na príbalových letákoch liekov, ten je chtiac nechtiac vydaný napospas. V kritický moment neuvidí to, čo mu ublíži.
Združenie na pomoc
Jasné, zaradiť sa do davu, ktorý len vyplakáva a neurobí nič pre zmenu – to je krčmová politika.
Zaradili sme jednotku a pomaly sme sa pohli z miesta. Nastavili sme uši a oči smerom, odkiaľ prichádzajú tieto bolestné spovede ľudí a začali sme konať. Nápad spojiť to, v čom sme dobrí s tým, čo by ľuďom prospelo vyplynul do nádejného pokusu. Založili sme združenie, vybavili sme auto prístrojmi a ľuďom v najodľahlejších Slovenských končinách sme sa vydali naproti
Čo vlastne robíme?
V pravidelných intervaloch navštevujeme Slovenské obce a na mieste občanom bezplatne zmeriame dioptrie a vnútroočný tlak. Ľudia sa tak bez cestovania a čakania môžu hneď dozvedieť, ako na tom sú s očami a informujeme ich, čo by s tým, či oným problémom mali robiť.
Mám okuliare dobré? Je môj očný tlak v poriadku? Čo sú to cylindre? Prečo by som mal mať okuliare z optiky? Prečo okuliare toľko stoja? Musím ísť k lekárovi, keď chcem nové okuliare?
Odpovedáme, smerujeme, vysvetľujeme a informujeme o všetkom, čo dnešná doba umožňuje a prináša. V čom všetkom sa dá pomcôť ľahko a jednoducho. Čo nemusí byť odplatené obetovaním nervov, či životnej energie?
Bezplatne?
Ako sa vôbec takáto dobročinná akcia môže začleniť do takého prudko kapitalistického prostredia? No tak, že okrem princípov zisku, výnosov a rastu existuje aj veľa ľudských úrovní.
Platia nás obce? Nie, ani tento model (zatiaľ) nefunguje. Hoci sa to zdá nepochopiteľné, za to, že do obce prinášame bezplatný servis občanom a obec s nami nemá skoro žiadnu námahu, nám vystaví účet za vyhlásenie v rozhlase a za zaujatie verejného priestranstva. No je nutné poznamenať, že nie je starosta, ako starosta a na Slovensku je stále veľa ľudí.
Odpustené poplatky, príspevky od druhých, vlastné prístroje, autá, peniaze a čas, to je vietor na náš mlyn. Pozitívne a prekvapené ohlasy ľudí, ktorí nešetria chválou na naše služby, sú energia do žíl.
Reklama pre ZOOM optiku
Samozrejme ľudí, ktorí chcú svoje zlé videnie skutočne zlepšiť, nakontaktujeme na naše optiky v Bratislave a dávame postup, ako sa dostanú ku presným okuliarom. ZOOM optika ich vybaví, dodá združeniu diesel a môžme ísť ďalej, kruh je uzavretý… Ľudia sa dozvedajú o dobrom videní a o optike a my sa dozvedáme životné príbehy a problémy obyčajných ľudí z rôznych kútov Slovenska.
Keď 5 hodinový spánok je luxus
V etape, keď sa veci javia ako bezútešné, nedospaných nocí pribúda a polien pod nohami neubúda, sa tlačí úvaha, či sme náhodou len nezablúdili do slepej uličky.
Zvoní telefón.. volá pani z obce vzdialenej 250km:
Prosím Vás, len som chcela vedieť, kedy prídete nabudúce. Potrebovala by som zistiť stav mojích očí a okuliarov a k očnému sa nemám ako dostať. Aj ostatní sa tu na Vás pýtali…
Auto stojí v garáži, treba opraviť závažnú a drahú poruchu. Stará technika, ktorá bola pôvodne len na otestovanie, si vyberá svoje dane. Úvahy bežia a atmosféra hustne. No vnútri stále beží ten motorček, ktorý sme rozbehli. Nedá sa zastaviť. Už je v projekte príliš veľa na to, aby sme hodili flintu do žita. Musíme pokračovať práve pre týchto ľudí!
Má to zmysel
Ľudia nás postupne spoznávajú a čím ďaľej tým viac veria tomu, čo šírime. Náuka o tom, ako nenosiť podedené okuliare po prababičke, ako nepoužívať okuliare z obchodov na celovečerné čítanie, ako si nekaziť zrak zlými dioptriami a ako spraviť ostré videnie, aby to nebol len nález primeraný veku.
Veríme pravidlu, že to čo človeku dáme, to nám rád vráti a že dobro sa dobrom opláca. Nerátame hodiny ani kilometre obetované nášej ceste. Zatiaľ čo hľadíme len na jej horizont a pomaly sa sunieme, zaraďujeme dvojku a pridávame plyn, aby sme zistili, čo je ďalej za horizontom a čím tento svet vieme spraviť lepším. Deň čo deň.